Zlostí sa,
neposlúcha,
pri ničom chvíľu nevydrží,
berie ostatným deťom hračky,
musíte mu všetko hovoriť desaťkrát,
vyzerá, akoby vás vôbec nevnímalo,
v noci zle spí (a cez deň takmer vôbec), …

Sú tieto príznaky ešte „normálne a vyrastie z toho“, alebo už ide o poruchu pozornosti s hyperaktivitou (ADHD)?
„Môj syn je čulý, nepokojný a živý. Nikdy neliezol, rovno chodil. Než som sa otočila, v 10 mesiacoch stál na kuchynskej linke. Vôbec nespal, nechápem, kde bral energiu. Dnes ho baví liezť po stromoch, nedá si nič vysvetliť a hneď sa hnevá.“
Má ADHD, alebo je jednoducho úplne zdravý, zvedavý a nadmerne sa uňho prejavujú silné stránky pre šport a pohyb všeobecne, a preto ho nebaví sedieť so svojimi rovesníkmi pri stolíku a sústredene maľovať dúhu?
V tomto článku vám priblížime, ako môžete u svojho dieťaťa (alebo aj u seba) pozorovať a rozpoznať symptómy ADHD alebo ADD
Zistíte, ako sa prejavuje ADHD.
Dozviete sa, kedy si môžete začať všímať určité abnormality vo vývine svojho dieťaťa.
Vysvetlíme vám, kedy, ako a prečo začať riešiť ADHD u svojho dieťaťa.
Cieľom článku nie je vyvolať vo vás pochybnosti, nepokoj alebo dokonca výčitky.
Naopak, zámerom je ukázať vám cestu, ako možno takúto situáciu riešiť.
ADHD (Attention Deficit Hyperactivity Disorder), teda porucha pozornosti s hyperaktivitou, je neurovývinová porucha, ktorá sa prejavuje nedostatkom pozornosti, hyperaktivitou a impulzivitou.
ADHD je „dedičný neurovývinový syndróm daný narušeným fungovaním v oblastiach mozgu, ktoré súvisia s plánovaním, predvídaním, zameraním a udržaním pozornosti a so sebaovládaním.“
Existuje aj varianta tejto poruchy pozornosti bez hyperaktivity, známa pod skratkou ADD (Attention Deficit Disorder).
To nás privádza k prvému problému presnej diagnostiky.
ADHD sa totiž často vyskytuje súčasne s inými poruchami:
poruchy učenia,
poruchy reči a správania,
poruchy príjmu potravy,
autizmus,
tiky a ďalšie.
Preto je určite na mieste, ak u svojho potomka vnímate dlhodobé výkyvy, obrátiť sa na odborníka – najlepšie pediatra a následne detského psychológa.
Ako spoznať, či má moje dieťa ADHD?
Odborníci sa skôr prikláňajú k diagnostike v predškolskom alebo školskom veku, keď sú rozdiely v správaní detí s ADHD a bez neho veľmi výrazné.
Napriek tomu niektoré publikácie uvádzajú, že prvé príznaky porúch pozornosti môžeme pozorovať už v dojčenskom a batolivom veku.
Jedným z príznakov ADHD u bábätiek je porucha biorytmu:
v noci sú hore, nechcú spať,
a naopak cez deň spia.
To je síce normálne u novorodencov, ktorí sa to postupne naučia, no u detí s ADHD môžu poruchy spánku pretrvávať aj niekoľko rokov:
dlho zaspávajú,
často sa budia,
trhajú sebou,
rozprávajú zo spánku.
Tieto deti zvyčajne skôr prestávajú potrebovať poobedný spánok, čo môže narušiť ich neskoršiu adaptáciu v škôlke.
Ďalej môžeme pozorovať zvýšený nepokoj a väčšiu plačlivosť.
Batoľatá s ADHD bývajú pohybovo „vpredu“, môžu niektoré vývinové fázy aj preskočiť, napríklad nelezú a rovno chodia.
Pohybujú sa tak, akoby nemali žiadne zábrany ani strach, no napriek tomu bývajú „nemotorné“ – zakopávajú a často padajú.

Prejavuje sa u nich nízka frustračná tolerancia: ľahko ich nahnevá aj zdanlivá maličkosť a svoj hneva, nespokojnosť, nesúhlas alebo vzdor dávajú hlasno, výbušne a niekedy až agresívne najavo (udrú rodiča alebo iné dieťa, zoberú hračku, …).
Obdobie vzdoru pozná asi každá mama, no deti s ADHD dávajú svoj nesúhlas najavo oveľa výraznejšie a ich hneva zvyčajne trvá omnoho dlhšie.
V predškolskom veku si mamy často všímajú, že dieťa opakovaně hľadá, kde má uložené plyšáky, loptu alebo tričká, hoci sú stále na rovnakom mieste.
Na dieťati je vidieť, že neudrží pozornosť – niečo mu vysvetľujete 10-krát za deň a aj tak si to nepamätá. Niekedy pôsobí, akoby vôbec nevnímalo, že naň niekto hovorí.

Môže mať problémy so sebaobsluhou (oblečie si tričko naruby alebo opačne).
Práve v škôlke a následne v škole sa na deti s ADHD začínajú klásť vyššie nároky na koncentráciu, pozornosť a tlmenie impulzivity (vykrikovanie, skákanie do reči) a prejavov hyperaktivity.
Poďme si jednotlivé prejavy rozobrať.
Ako sa prejavuje porucha pozornosti?
Dieťa má ťažkosti začať sa sústrediť,
je ľahšie vyrušiteľné,
po vyrušení mu môže dlhšie trvať, kým sa vráti k pôvodnej činnosti,
prejavuje sa zábudlivosť (častejšie než ostatní niečo stráca, hľadá, kam si čo odložilo, alebo zabúda, že malo niečo urobiť).
Ako sa prejavuje hyperaktivita?
Dieťa nevydrží v pokoji,
pobeháva,
poskakuje,
vrtí sa,
hrá sa s rukami,
stále rozpráva a vydáva zvuky (často aj v noci, počas spánku).
Ako sa prejavuje impulzivita?
Neuvážené konanie,
vykrikovanie,
skákanie do reči,
nevhodné prerušovanie činnosti ostatných,
v menej nebezpečnej podobe spôsobuje ťažkosti v kolektíve,
v nebezpečnejšej forme môže viesť k častým úrazom.
„S vekom často dochádza k zmierneniu viditeľných príznakov hyperaktivity (neustály pohyb, netrpezlivosť, deti akoby „mali motorček“), no väčšinou pretrvávajú ťažkosti vyplývajúce z nepozornosti, impulzívneho správania a pocit vnútorného nepokoja.
Často pretrváva aj emocionálna nezrelosť a labilita (rýchle striedanie nálad, výbuchy hnevu a pod.) a pomerne často aj skratové konanie.“
Teraz sa v súvislosti s príznakmi ADHD zameriame na jednu špecifickú oblasť, ktorá na prvý pohľad akoby vôbec nesúvisela s problémom ADHD.
Podľa odporúčaných postupov liečby ADHD/ADD to vyzerá, že túto súvislosť nevidí ani väčšina dnešných lekárov.
Našťastie doktorka Natasha Campbell-McBride objavila významnú súvislosť.
Ako sa vaše dieťa stravuje?
Prešli ste po dojčení na sladké kaše a ovocné kapsičky,
má rado sladké jogurty, chrumky, sušienky, piškóty a rožky,
je veľmi vyberavé a na obed zje len suché cestoviny, ryžu alebo zemiaky,
pije len sladké čaje a ovocné džúsy,
mäso, zelenina, vajcia alebo čistý biely jogurt sú preň „ble a fuj“.
Tento spôsob stravovania sa nemusí prejaviť na váhe – často sa stáva, že sú tieto deti skôr chudé, a tak to nikomu nepríde zvláštne:
„Veď z toho vyrastie.“
Dr. Natasha Campbell-McBride vo svojich výskumoch zistila, že deti s diagnózou autizmus, ADHD, dyslexia, dyspraxia, depresia, schizofrénia a ďalšími majú tzv. syndróm priepustného čreva.
V skratke to znamená, že v čreve prevažujú „zlé“ baktérie, ktoré premieňajú potravu na toxíny. Tie sa cez priepustné črevo dostávajú priamo do krvi a lymfy. Táto „rieka toxínov“ sa následne dostáva do mozgu, kde ovplyvňuje vnímanie, učenie a samotný vývoj.
Keď mal syn Dr. Natashy 3 roky, diagnostikovali mu poruchu autistického spektra. Ako lekárka sa intenzívne venovala štúdiu a hľadala spôsob, ako mu pomôcť. Pomocou úpravy stravy mu podarilo zlepšiť črevné zdravie a trávenie. Dnes jej syn žije bežný život bez príznakov autizmu.
Neberte stravovacie návyky svojho dieťaťa na ľahkú váhu.
Ak vám napadlo, že tento problém jednoducho vyriešite nasadením probiotík, nenechajte sa zmiasť.
Nie je to také jednoduché.
Pre viac informácií vás odkazujem na knihu Dr. Natashy:
https://www.janadellplotnarkova.cz/gaps-dieta/o-terapeuticke-diete-s-dr-natashou/
V ďalšom článku sa pozrieme podrobnejšie na to, či a prípadne ako možno ADHD (vy)liečiť. vyřešíte nasazením probiotik, nenechte se zmást.
Tak jednoduché to není.
Pro více informací Vás odkážu na knihu Dr. Natashy: https://www.janadellplotnarkova.cz/gaps-dieta/o-terapeuticke-diete-s-dr-natashou/
V dalším článku se podíváme podrobně na to, jestli a případně jak lze ADHD (vy)léčit.