Keď Vianoce vyzerajú krásne, ale vy ste na dne

Okolo vás sa váľajú hračky, papiere od cukríkov, rozhádzané ponožky. Jedno dieťa skáče po gauči. Druhé kričí, že mu súrodenec niečo zobral. Stromček svieti, darčeky čakajú zabalené, všetko pôsobí „slávnostne“.

A vy?

Vy len sedíte. A pozeráte sa do prázdna. Nie preto, že by ste nemali radi svoje deti. Nie preto, že by ste nenávideli Vianoce. Jednoducho preto, že už nemáte silu. A ten pocit vás desí. Pretože predsa máte byť šťastná. Veď sú Vianoce. Veď by ste sa mali tešiť. Ale vy sa netešíte. Vy ste len… prázdna.

Nikto vám nepovedal, že to bude takéto ťažké

Keď ste boli malá, Vianoce boli čarovné. Pamätáte si ten pocit? Tú radosť? To očakávanie?

A potom ste dospeli. A mali deti.

A zrazu ste zistili, že to čaro… to čaro musí niekto vytvoriť. A tým niekým ste vy. Vy nakupujete darčeky. Vy pečiete koláče. Vy zdobíte dom. Vy organizujete návštevy. Vy riešite, kto kedy kam, kto čo chce, kto na čo má alergiu. Vy ste tá osoba, ktorá drží celé Vianoce pokope. A nikto to nevidí. Nikto si nevšimne, koľko práce to stojí. Všimnú si to len vtedy, keď niečo nefunguje.

A ten pocit viny… ten je najhorší

Pretože okolo seba vidíte ľudí, ktorí to zvládajú.

Vidíte mamy na Instagrame, ktoré pečú s deťmi perníčky a všetci sa smejú. Vidíte rodiny v zladených pyžamách pri stromčeku. Vidíte príspevky: „Už sa tak tešíme na Vianoce!“

A potom ste tu vy.

Vlasy máte od rána v drdole. Pyžamo špinavé od raňajok. Pod očami kruhy. A jediné, na čo sa tešíte, je moment, keď deti konečne zaspia a vy si môžete sadnúť a… nič. Jednoducho nič nerobiť. A potom si hovoríte: „Čo je so mnou? Prečo to necítim ako oni?“ Prečo nemáte tú radosť? Ten pokoj? To čaro? Prečo ste len unavená? Vyčerpaná? Prázdna?

Pretože to, čo robíte, nie je vidieť

A to je tá najťažšia časť. Robíte toho strašne veľa.

Ale nikto to nevidí.

Vstávate skoro. Obliekate deti. Pripravujete raňajky. Upratujete. Riešite konflikty. Idete nakupovať. Varíte obed. Zasa upratujete. Periete. Vešiate. Skladáte. Vyzdvihujete deti. Hráte sa s nimi. Varíte večeru. Kúpete ich. Čítate rozprávku. Ukladáte ich spať.

A potom si konečne sadnete. A partner sa opýta: „Čo si dnes robila?“

A vy neviete, čo odpovedať.

Alebo skôr: premýšľate, ako využiť všetky tie znalosti z podcastov o skutočných zločinoch, aby ste spáchali dokonalú vraždu, na ktorú by nikdy neprišli.

Pretože všetko to, čo ste dnes urobili, vyzerá ako… nič. Ako „len“ život. Lenže ono to nie je „len“ život. Je to nepretržitá práca. Mentálna. Emočná. Fyzická. Ste rodinný manažér, psychológ, kuchár, upratovač, organizátor, diplomat… Všetko v jednom. A teraz sú Vianoce. A je toho ešte viac.

A potom príde ten moment

Keď jednoducho… už nemôžete.

Je popoludnie. Deti vyvádzajú. Jedno plače, druhé kričí. Stromček svieti, ale vy ho ani nevnímate. Len sedíte. A nemáte silu vstať. Nie preto, že by ste nechceli. Jednoducho nemôžete. Batéria je vybitá. Nádrž je na nule. A pred vami je ešte večera, uspávanie, upratovanie, príprava na zajtrajšok… A cítite, ako sa vám zviera hrdlo. Pretože toto nie je únava, ktorú vyrieši spánok. Toto je vyčerpanie, ktoré sa nedá len tak „vypnúť“.

A potom prichádzajú tie myšlienky

„Som zlá mama.“
„Mala by som to zvládať lepšie.“
„Ostatní to predsa zvládajú.“
„Prečo ja nie?“

A práve tieto myšlienky vás ničia viac než samotné vyčerpanie. Pretože k únave pridávate ešte vinu, hanbu a pocit zlyhania. A to je to, čo vás láme.

Ale čo ak to nie je pravda?

Čo ak problém nie je v tom, že by ste to nezvládali? Čo ak je problém v tom, že je toho jednoducho príliš veľa? Že nikto nemôže bežať na prázdno. Nikto nemôže neustále dávať, bez toho, aby niečo dostával späť. Nikto nemôže byť silný stále.

A Vianoce? Tie sú len zosilňovač. Všetko, čo cítite počas celého roka - únavu, preťaženie, pocit neviditeľnosti - je zrazu desaťnásobne silnejšie. A niet sa čomu čudovať, že to už nedokážete uniesť.

Takže čo s tým?

Najskôr: prestaňte sa obviňovať.
Nie ste slabá. Nie ste zlá. Nie ste zlyhanie. Ste človek. A ľudia majú svoje limity. A vy ste na svojom limite. A to je v poriadku.

Druhá vec: znížte latku.
Naozaj. Nikto si nebude pamätať, či bolo cukroví domáce alebo kupované. Nikto nebude počítať, koľko druhov ste napiekli. Nikto nebude hodnotiť, ako ste vyzdobili dom. Deti si budú pamätať, že ste tam boli. Nie to, čo všetko ste urobili.

Tretia vec: požiadajte o pomoc.
Toto je najťažšie, vieme. Pretože máte pocit, že to musíte zvládnuť sama. Že keď požiadate o pomoc, ste slabá. Ale to nie je pravda. Sila nie je v tom, že to zvládnete sama. Sila je v tom, že dokážete povedať: „Potrebujem pomoc.“ Partner môže upratať. Babička môže postrážiť. Kamarátka môže priviezť obed. Nemusíte to ťahať sama.

A keď už naozaj nemôžete?

Niekedy je jednoducho potrebné viac než len oddych.

Keď:

ráno vstanete a už ste vyčerpaná,
káva nepomáha,
spánok tiež nie (ak vôbec spíte),
a máte pocit, že bežíte na prázdno,

Vtedy potrebujete podporu. M.E.G Energy Booster je prírodná zmes adaptogénov, vitamínov a minerálov, ktorá pomáha telu znovu nájsť silu. Je to podpora pre telo, ktoré už nemá z čoho brať.

Pomáha:

obnoviť prirodzenú energiu,
zvládať stres a preťaženie,
nájsť späť silu pokračovať.

Pretože niekedy telo jednoducho potrebuje pomoc, aby znovu našlo rovnováhu.

Takže: Ste vyčerpaná? Je to v poriadku.

Vianoce nemusia byť dokonalé. Nemusia vyzerať ako z Instagramu. Môžu byť chaotické, hlučné, vyčerpávajúce. A aj tak to môžu byť krásne Vianoce. Pretože nejde o to, ako to vyzerá. Ide o to, že tam ste. Že sa snažíte. Že robíte, čo môžete.

A aj keď teraz sedíte a nemáte silu vstať… aj to stačí.

Pretože byť rodičom nie je o dokonalosti. Je to o tom, že to skúšate. Aj keď je to ťažké.