O príznakoch a prejavoch ADHD/ADD sme podrobne písali v predchádzajúcom článku. Teraz sa dostávame k riešeniu!
Má vlastne ADHD nejaké riešenie?
Možno sa vaša myseľ teraz búri a presviedča vás, že sa dnes „roztrhlo vrece“ s diagnózami ADHD, autizmu a podobných porúch.
Pri spomienke na svoje detstvo si hovoríte, že keď ste boli malí, žiadne také diagnózy neexistovali, a ak aj áno, určite ich nemalo každé tretie dieťa.
Áno aj nie.
Dr. Natasha vo svojom rozhovore pre časopis ACRES USA (v roku 2016) uvádza o rastúcom počte detí s poruchou autistického spektra nasledovné:
,,Nedávno to bolo jedno zo 150 detí. Dnes diagnostikujeme jedno dieťa z 35–40 detí a tento počet bude ďalej rásť. Je to absolútna katastrofa.
Drvivá väčšina autistických detí sa narodila s úplne normálnym mozgom, no už pri narodení získavajú od matky abnormálnu črevnú flóru. Výsledkom je, že tráviaci systém dieťaťa, namiesto toho, aby bol zdrojom výživy, sa stáva hlavným zdrojom otravy.“
Áno, môžeme si všimnúť čoraz väčší počet detí s rôznymi poruchami, no neznamená to, že by pred 30 alebo 50 rokmi vôbec neexistovali.
Problém mohol byť aj niekde inde.
Pravdou je, že ešte pred 30 rokmi učitelia na základných školách len zriedkavo vedeli rozpoznať poruchy učenia alebo ADHD, a už vôbec nie s takýmito deťmi efektívne (spolu)pracovať. Preto pravdepodobne neevidujeme toľko prípadov.
Povedomie bolo malé, no tieto poruchy sa už vtedy vyskytovali! Veľkým problémom bolo, že sa učitelia na týchto deťoch nevedomky dopúšťali kritiky a ponižovania.
Nevedeli, že tieto deti nezlobia úmyselne, ale že im ich nervová sústava nedovoľuje zostať v pokoji, sústrediť sa a pozorne počúvať.
Preto takéto deti vo väčšine prípadov nespravodlivo dostali nálepku:
problémové,
nezbedné,
neposlušné.
Žiacka knižka bola doslova „vytapetovaná“ poznámkami o vyrušovaní, vykrikovaní, zabúdaní pomôcok, nepozornosti a podobne.
Pravdepodobne by sme našli množstvo prípadov, keď takíto žiaci skončili kvôli svojim výsledkom na vtedajších špeciálnych školách, hoci dnes vieme, že dieťa s ADHD/ADD je priemerne až nadpriemerne inteligentné (len potrebuje iný prístup k výučbe, aby mohlo dosahovať výborné výsledky).
Prejavuje sa ADHD iba u detí?
Koľko dospelých sa dnes môže potýkať s následkami traumy z detstva práve kvôli svojim poruchám učenia, sústredenia, reči, tikom alebo hyperaktivite?
Neustále kritizovanie, trestanie a ponižovanie, či už zo strany rodičov alebo učiteľov, s veľkou pravdepodobnosťou zanechalo nielen jazvy na detskej duši, ale aj hlboké rany v sebavedomí, nehovoriac o horších štartovacích podmienkach do života.
Podľa odborníkov sa len v 40 – 50 % prípadov symptómy ADHD prenesú do dospelosti.
Aj keď má človek šťastie a porucha pozornosti sa uňho v dospelosti neprejavuje, môže si aj tak niesť následky nevhodného a neodborného prístupu v detstve, ktoré môžu ovplyvniť jeho kariéru, úspech aj celkovú spokojnosť v živote.
Čo spôsobuje ADHD?
Túto otázku si určite kladie mnoho lekárov, no z dostupných zdrojov sa dozvedáme najmä to, že presná príčina ADHD je neznáma.
Napriek tomu sa uvádza, že určitý vplyv na rozvoj ADHD môže mať:
zdravotný stav matky počas tehotenstva,
užívanie alkoholu a iných drog,
a svoju úlohu nepochybne zohráva aj genetická predispozícia.
Diskutuje sa aj o vplyve nedostatku kyslíka u novorodenca pri ťažkom pôrode.
Pri poslednom bode by som sa rada pristavila.
Vo svojej praxi Bachových esencií som si všimla, že takmer každá mama, ktorá sa na mňa obrátila s dieťaťom, u ktorého pozorovala prejavy ADHD, uviedla, že pôrod bol:
ťažký,
dlhý,
komplikovaný a náročný,
sprevádzaný viacerými zásahmi a podaním liekov,
vrátane použitia napríklad klieští alebo Kristellerovej expresie (tlak na brucho rodiacej ženy).
Hovorilo vám vaše okolie po pôrode tiež túto vetu?
„Hlavne, že ste obaja zdraví a živí, na ničom inom nezáleží.“
Dovoľte mi túto vetu spochybniť. Na tom, ako ste porodili svoje dieťa, záleží.
To, ako ste sa cítili počas pôrodu,
čo prežívalo bábätko v pôrodných cestách a bezprostredne po pôrode,
či zažilo bonding, alebo vám ho priniesli na dojčenie až na druhý deň,
ako sa k vám správal personál, a mnoho ďalších faktorov…
Tiež sa nezriedka stáva, že ženy prežili veľké trauma, no potrebujú si ho vo svojej hlave pretvoriť do lepšej predstavy, aby sa nezrútili a mohli fungovať pre svoje dieťa.
Teraz je však čas priznať si, ako to naozaj bolo a či to na vás a samozrejme aj na vašom dieťati nezanechalo nejaké následky.
Ak áno, bloky a traumy z ťažkého pôrodu je možné riešiť pomocou Bachových esencií.
Na záver ešte spomeňme Dr. Natashu Campbell-McBride.
Z jej pozorovaní vyplýva, že deti s diagnózou ADHD zdedili pri pôrode črevný mikrobióm svojej matky, ktorý už nebol úplne v poriadku.
Následným nevhodným stravovaním môže vzniknúť syndróm priepustného čreva, ktorý ovplyvňuje fungovanie mozgu.
Ako sa ADHD lieči a čo robiť, ak má moje dieťa vyššie uvedené príznaky?
V ľahších prípadoch ADHD nie je nutné podávať lieky.
Pri závažnejších formách môžu byť odporúčané lieky, ktoré podporujú činnosť oblastí mozgu, ktoré sú oslabené.
Medikácia však pomáha iba zmierniť príznaky (zvýšením pozornosti, tlmením hyperaktivity a pod.), no ADHD nevylieči.
Mnoho mám cíti, že je niečo v neporiadku oveľa skôr, než je lekár ochotný dieťa vyšetriť a stanoviť diagnózu.
Na jednej strane je to pochopiteľné, pretože môže ísť o dieťa, ktoré je v troch rokoch len o niečo živšie a nepokojnejšie, a bolo by zbytočné ho hneď „označkovať“ ADHD.
Na druhej strane však situácia, keď ošetrujúci lekár zmietne vaše obavy zo stola, môže vám ako mame ubrať sebavedomie a ľahko začnete pochybovať o svojich vlastných materských inštinktoch.
U svojich klientok som sa často stretla s prípadmi, keď pediatri aj detskí psychológovia odkladali vyšetrenia a posudky až na 5. alebo 6. rok veku dieťaťa, aby si boli svojím rozhodnutím istí.
No maminky nechceli 4 roky len čakať so založenými rukami, utápať sa v strachu a len dúfať.
Materská intuícia bola neoblomná a priviedla ich až ku mne.
Čo robiť, keď má vaše dieťa len 2 alebo 3 roky a nikto zatiaľ nechce ani počuť o autizme, ADHD alebo iných poruchách?
Namýšľate si to, alebo tu naozaj existuje určité riziko?
Čo mám robiť?
Dá sa to ešte nejako zachrániť?
Zo svojej praxe môžem potvrdiť, že zlepšenie je možné!
Máme deti, ktoré sa po dlhodobom užívaní Bachových esencií zlepšili natoľko, že by dnes len málokto odhadol, že kedysi vykazovali príznaky ADHD.
Potvrdzujú to nielen maminky, ale aj učiteľky zo škôlok alebo detských skupín.
Je však potrebné pripraviť sa na niekoľkomesačné užívanie Bachových esencií.
Základná kúra trvá 3 mesiace, no v týchto prípadoch môže byť výrazne dlhšia.
Bachove esencie nemajú škodlivé účinky a nevykazujú žiadne vedľajšie účinky.
Odporúčam mať pre seba aj pre dieťa vždy po ruke naše Kvapky akútnej krízy – SOS.
Veľmi pomáhajú v momentoch emocionálnych výbuchov alebo naopak poklesov, kriku, hnevu či plaču.
Pomôžu vám obom sa v priebehu chvíľky upokojiť a zvládnuť náročnú situáciu.
Je veľmi dobré mať ich hneď na začiatku vašej kúry s Bachovými esenciami na mieru, pretože vám môžu pomôcť lepšie zvládať uvoľňovanie potlačených emócií v tele (ktoré nepochybne vyjdú na povrch).
Ako tretí krok je vhodné zaradiť vyššie dávky vitamínu C, keďže telo môže byť viac oslabené tým, že je v neustálom strese a napätí.
Nezabudnite ani na seba.
Čím je vaše dieťa mladšie, tým je zásadnejšie, aby ste aj vy podstúpili kúru Bachovými esenciami.
Aby ste sa neutápali v pocitoch viny a zlyhania, získali viac trpezlivosti, odhodlania a dôslednosti.
Ak je to vaša téma, aby ste zmiernili výbuchy hnevu, menej kritizovali a viac chválili… inými slovami, aby ste sa pre svoje dieťa stali sebavedomým pevným majákom v rozbúrenom oceáne zvanom poruchy pozornosti.
Pretože to, čo napokon najviac ovplyvní vývoj a dopad ADHD na bežný život vášho dieťaťa, bude váš prístup a atmosféra doma.
Tá môže rozhodnúť o tom, či si raz svoje psychické ťažkosti nebude „liečiť“ alkoholom alebo drogami.
Recenzie mamičiek:
Tento článok má iba informatívny charakter a nenahrádza diagnostiku ani liečbu ošetrujúcim lekárom.